Prenos súborov cez WebRTC umožňuje dvom prehliadačom poslať si súbor bez nahrávania do cloudového úložiska. Znie to jednoducho, ale internet nebol stavaný na to, aby sa dva domáce počítače volali priamo. Tento návod zrozumiteľne prechádza tým, čo sa v skutočnosti deje — signalizácia, NAT, STUN, ICE, TURN, DTLS a dátové kanály — na príklade StrongFolder.
Čo je WebRTC?
WebRTC (Web Real-Time Communication) je súbor rozhraní prehliadača a sieťových protokolov, štandardizovaný organizáciami W3C a IETF, pre spojenia v reálnom čase medzi prehliadačmi. Podporujú ho Chrome, Edge, Firefox, Safari aj Opera. Bol stavaný na video a hlasové hovory, ale má aj dátové kanály, ktoré prenášajú akékoľvek binárne dáta — a presne to je súbor.
Kľúčová vlastnosť: keď je spojenie WebRTC nadviazané, dáta idú medzi dvoma koncovými bodmi, nie do úložiska servera. Práve to umožňuje P2P prenos súborov v prehliadači.
Prečo sa dva prehliadače nemôžu jednoducho spojiť?
Pretože takmer žiadne zariadenie nemá vlastnú verejnú adresu. Váš notebook je za domácim routerom, kancelárskym firewallom alebo sieťou mobilného operátora. Router vykonáva NAT (Network Address Translation): mnoho súkromných zariadení zdieľa jednu verejnú IP adresu a router pustí dnu iba prevádzku, ktorá odpovedá na niečo poslané zvnútra.
Dva prehliadače teda čelia trom problémom skôr, než môžu tiecť akékoľvek dáta súborov:
- Nevedia, ako sa k sebe dostať — ani jeden nevie, že ten druhý existuje.
- Nepoznajú svoju vlastnú verejnú adresu — iba súkromnú, napríklad 192.168.1.20.
- Ich routery môžu blokovať nevyžiadanú prichádzajúcu prevádzku.
WebRTC rieši každý problém samostatným mechanizmom.
Ako funguje prenos súborov cez WebRTC krok za krokom?
Toto je celý priebeh, od kliknutia na „zdieľať“ po posledný bajt:
Sender browser Servers Recipient browser
────────────── ─────── ─────────────────
1. Choose files ──── metadata ──▶ Signaling server
◀──────── 2. Open link ────────
3. Offer (SDP) ─────────────────▶ Signaling ──────────────────▶ Answer (SDP)
4. Ask STUN "how do I look?" ─▶ STUN servers ◀─ Ask STUN "how do I look?"
5. ICE candidates ◀─────────────▶ Signaling ◀──────────────────▶ ICE candidates
6. ICE checks: try LAN → direct internet → TURN relay
7. DTLS handshake ◀════════════ encrypted ═════════════════▶ DTLS handshake
8. Data channel: file chunks ═══(direct or via TURN relay)══▶ written to disk
Kroky 1–2 — Signalizácia. Odosielateľ vyberie súbory; služba zaznamená metadáta potrebné pre odkaz. Keď príjemca otvorí odkaz, oba prehliadače sú pripojené k signalizačnému serveru. WebRTC nedefinuje, ako signalizácia funguje; StrongFolder používa PeerJS s vlastným signalizačným serverom.
Krok 3 — Ponuka a odpoveď. Jeden prehliadač vytvorí ponuku (offer) v SDP (Session Description Protocol): „Chcem dátový kanál, tu je môj odtlačok šifrovania a moje schopnosti.“ Druhý odpovie odpoveďou (answer). Obe idú cez signalizačný server.
Krok 4 — STUN. Každý prehliadač sa opýta STUN servera: „Z akej adresy a portu ma vidíš prichádzať?“ Odpoveďou je jeho verejná adresa, ako ju namapoval router. STUN servery vybavia drobnú požiadavku a žiadne dáta súborov; StrongFolder používa verejné STUN servery vrátane Google a aj vlastné.
Krok 5 — Kandidáti ICE. Každý prehliadač zozbiera kandidátov — možné spôsoby, ako sa k nemu dostať: svoju adresu v lokálnej sieti (host), verejnú adresu zo STUN (server-reflexive) a adresu na TURN relay (relayed). Kandidátov si vymenia cez signalizáciu.
Krok 6 — Kontroly spojenia. ICE (Interactive Connectivity Establishment) otestuje páry kandidátov a vyberie najlepší funkčný. Ak sú obe zariadenia v rovnakej Wi-Fi, vyhrá lokálna cesta. Ak to routery dovolia, vyhrá priama internetová cesta („hole punching“). Ak nič priame nefunguje, použije sa cesta cez relay.
Krok 7 — DTLS. Skôr než potečú akékoľvek dáta, prehliadače vykonajú DTLS handshake (TLS prispôsobené pre UDP) a overia, že odtlačky certifikátov sa zhodujú s tými v ponuke a odpovedi. Odteraz je všetko šifrované.
Krok 8 — Dátový kanál. Nad DTLS beží SCTP, ktoré dátovému kanálu zabezpečí spoľahlivé, zoradené doručovanie. V StrongFolder si prehliadač príjemcu vyžiada súbor, prehliadač odosielateľa ho číta z disku po kúskoch a posiela ich a príjemca zapisuje každý kúsok na disk, ako dorazí — takže ani veľmi veľké súbory sa nikdy nemusia zmestiť do pamäte.
Čo znamenajú STUN, TURN, ICE a ďalšie pojmy?
| Pojem | Čo robí | Vidí dáta súborov? | Štandard |
|---|---|---|---|
| Signalizácia | Odovzdáva ponuky, odpovede a kandidátov medzi prehliadačmi | Nie | Neštandardizovaná (podľa aplikácie) |
| NAT | Funkcia routera, ktorá zdieľa jednu verejnú IP medzi mnohými zariadeniami | — | — |
| STUN | Povie prehliadaču jeho verejnú adresu a port | Nie | IETF RFC 8489 |
| ICE | Zbiera kandidátov a vyberie funkčnú cestu | Nie | IETF RFC 8445 |
| TURN | Posúva prevádzku, keď nefunguje žiadna priama cesta | Iba šifrované pakety | IETF RFC 8656 |
| DTLS | Šifruje spojenie (TLS pre UDP) | Šifruje ich | IETF RFC 9147 (1.3), RFC 6347 (1.2) |
| Dátový kanál SCTP | Spoľahlivé, zoradené doručovanie kúskov | Prenáša ich (šifrované) | IETF RFC 8831 |
Všetky sú stručne vysvetlené v slovníku pojmov.
Kedy sa použije TURN relay a čo vidí?
Relay je záložné riešenie, nie predvolené. ICE ho použije, iba keď sa nespojí žiadny priamy pár kandidátov — typicky v sieťach so symetrickým NAT (niektorí mobilní operátori), za firemnými firewallmi, ktoré blokujú odchádzajúce UDP, alebo pri niektorých VPN.
Ak priame spojenie nie je možné (prísny firemný firewall, niektoré mobilné siete), šifrovaný prúd dát prechádza cez sprostredkujúci (TURN) server StrongFolder. Ten dáta iba posúva ďalej a neukladá ich.
Relay prijíma pakety šifrované DTLS a posúva ich ďalej. Vidí, že prevádzka tečie, koľko a kedy — nie to, čo je vnútri. Prenos cez relay môže byť pomalší ako priamy, pretože každý bajt absolvuje cestu navyše cez relay. Ak je prenos nezvyčajne pomalý, skúste inú sieť: hotspot z telefónu alebo domáca Wi-Fi sa často spojí priamo tam, kde kancelárska sieť nie.
Zadarmo · v prehliadači · bez registrácie
Aké bezpečné je šifrovanie WebRTC?
WebRTC robí šifrovanie povinným: nešifrovaný dátový kanál sa otvoriť nedá. DTLS používa moderné šifry dohodnuté dvoma prehliadačmi a pre každé spojenie sa vytvárajú nové kľúče.
Je tu jedna úprimná výhrada, ktorá platí pre každú službu WebRTC. Dva prehliadače sa navzájom overujú pomocou odtlačkov certifikátov, ktoré sa vymieňajú cez signalizačný server. Dôverujete teda signalizácii služby, že ich nezmení. Preto StrongFolder opisuje svoju ochranu ako šifrovanie počas prenosu — nie ako end-to-end šifrovanie s kľúčmi, ktoré máte vy, a nie ako „zero-knowledge“. Širší pohľad na to, čo znamená „bezpečné“, nájdete v článkoch Bezpečné zdieľanie súborov a Bezpečnosť a súkromie.
Prečo musí prehliadač odosielateľa zostať otvorený?
Pretože prehliadač odosielateľa je zdrojom. Neexistuje kópia na serveri, na ktorú by sa dalo vrátiť: dátový kanál číta kúsky z disku odosielateľa iba vtedy, keď je karta otvorená a zariadenie zobudené. Karta prehliadača odosielateľa musí zostať otvorená a online, kým príjemca nedokončí sťahovanie — súbory idú zo zariadenia odosielateľa, nie zo servera. Ako s tým počítať, opisuje článok Prečo odosielateľ zostáva online.
Aký rýchly je prenos súborov cez WebRTC?
Pevná rýchlosť neexistuje. Strop určuje najpomalší článok na ceste: zvyčajne rýchlosť odosielania odosielateľa. Orientačne trvá 1 GB asi 2,7 minúty pri 50 Mbit/s, asi 80 sekúnd pri 100 Mbit/s a výrazne menej ako minútu v rýchlej lokálnej sieti. Skutočné prenosy sú o niečo pod týmito číslami kvôli réžii protokolu, rýchlosti disku a pri relay kvôli skoku navyše. Jeden odkaz môže otvoriť viac príjemcov; každý sťahuje priamo od odosielateľa. Viac sťahovaní naraz sa delí o upload odosielateľa.
Zhrnutie
Prenos súborov cez WebRTC je krátke vyjednávanie, po ktorom nasleduje dlhý šifrovaný prúd dát: signalizácia predstaví prehliadače, STUN a ICE nájdu cestu cez NAT, TURN relay pomôže ako posledná možnosť a dátové kanály šifrované DTLS prenesú súbor z disku na disk. Praktickú stránku — čo to znamená pre vás ako odosielateľa — nájdete v článkoch P2P prenos súborov v prehliadači a Ako StrongFolder funguje.